Právo a spravodlivosť: Zamyslenie sa.

Autor: Kristián Straka | 17.7.2014 o 10:05 | Karma článku: 4,44 | Prečítané:  568x

Spravodlivé usporiadanie vyžaduje čo najväčšiu slobodu každého, rovnú a zlúčiteľnú so slobodami ostatných. Nerovné rozdelenie hodnôt je prípustné iba za podmienky slušnej rovnosti príležitostí k ich dosahovaniu a za predpokladu, že bude pôsobiť tiež k zvýhodneniu najmenej zvýhodnených. Spravodlivosť, v minulosti tiež označovaná ako „mravnosť“ , sa v našom „porevolučnom“ slovníku objavuje čoraz menej a nahradzuje ju slovo právo. Zatiaľ čo typickým prejavom mravnosti je svedomie, typickým prejavom práva je rozsudok.

Dnes je typický spor medzi majiteľmi domov (noví majitelia po roku 1989, ktorí získali obytné nájomné domy v reštitúcii, ale častejšie rôznymi špekulatívnymi či inými prevodmi a kúpou ) a nájomníkmi bytov.

Na jednej strane títo novodobí vlastníci si sťažujú, že majú obmedzené vlastnícke právo, zaručené Listinou základných práv a slobôd, na strane druhej sú nájomcovia bývalých obecných bytov, ktoré riadne užívali 50,60 i viac rokov (dnes už väčšinou dôchodcovia, mnohokrát nemocní, ekonomicky slabí, lebo produktívny vek už majú za sebou a preto nie sú schopní prispôsobiť sa novým pomerom) a majú právo dožiť dôstojne svoj život (v prostredí dôverne známom, medzi svojimi spomienkami a pod), tak ako im zaručuje Listina v článku 7 a 10 odst. a čl.12 odst.1. Nemôžem si odpustiť poznámku, že na počiatku vlády KSČ bola hlásaná idea, že ľudia v neproduktívnom veku budú vysťahovaní na dedinu, v dôsledku čoho sa veľmi zvýšil počet samovrážd v ČSSR, vďaka čomu naša republika vtedy obsadila jednu z popredných pozícií vo svete.

A tak sa dostávajú do konfliktu základné ľudské právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a právo vlastnícke. Z hľadiska spravodlivosti, morálky, ale i z hľadiska ústavnosti v právnom štáte má ľudskoprávne hľadisko vyššiu silu než zisk vychádzajúci z práva vlastníckeho. Právo síce na jednej strane dokáže zložitú situáciu zjednodušiť do jednotlivých schém, ak sa však vyskytnú zložitejšie prípady, ktoré sa schémam vymykajú, stáva sa právne riešenie pochybným a iluzórnym.

Ak pred rokom 1989 základným spôsobom bývania bolo bývanie v nájomných obecných bytoch, nedá sa očakávať, že po dvadsaťročnom nekonaní vlád sa tento stav prijatím jedného riešenia jedným zákonom zo dňa na deň zmení . A vôbec sa už nedá čakať, že niekto pri tom bude tlieskať. Nie je možné predpokladať, že všetci nájomníci doposiaľ bývajúci v reštituovaných a privatizovaných bytoch, čiže v bytoch s regulovaným nájomným, sú schopní na danú situáciu reagovať tak, že sa prispôsobia s vedomím, že je správne podriadiť sa podmienkam trhu či dokonca v mene znovuzískanej demokracie sa nechať obetovať v prospech zisku novodobých vlastníkov. A to už ani nechcem hovoriť o tom, že mnohí nájomníci  vzhľadom k veku a zdravotnému stavu nie sú schopní migrácie, nie sú schopní opustiť miesto, kde žili celý život. Nájomníci bytov platením nájomného hodnotu bytu mnohokrát zaplatili. Ak zoberieme do úvahy, že štát z vybraného nájomného mnoho späť do opravy domov nevracal (naopak bolo časté, že nájomníci svojpomocne túto povinnosť štátu suplovali a to z vlastných finančných zdrojov, pokiaľ nechceli prísť k úrazu), tak po roku 1989 bola väčšina obecných domov značne schátralá a hodnota bytov bola mnohokrát zaplatená či  preplatená.

Prax ukázala, že nájomník v reštituovanom či privatizovanom dome väčšinou ťahá za kratší koniec povrazu. Je úplne jedno, či je to vo vzťahu k súkromnému vlastníkovi, štátu, či súdom. od vypínania energií, odstávky vody a podobne. Chýbajúca vôľa riešenia vzniknutých situácií je, že nemravní majitelia si hľadajú rôzne cesty, mnohokrát aj nezákonné, k tomu, aby sa Ak vlastníkovi chýba morálny aspekt chovania, potom ani najdokonalejší zákon ho neodradí nepohodlných nájomníkov zbavili. Proti tomuto postupu je síce nájomník chránený Ústavou i občianskym zákonníkom, má to však jeden nedostatok, vychádzajúci z pohľadu na právo, ako také:

1.   Vlastník (narušiteľ) je na rozdiel od svojho šikanovaného nájomníka veľmi dobre oboznámený s právnymi predpismi a veľmi dobre vie, že je beztrestný a nevinný, pokiaľ mu ten, koho šikanuje nebude právne konformným spôsobom odporovať, čiže nevyužije svojich práv zaručených platným právom. 

2.   Poškodený nájomník, aby sa mohol účinne brániť, musí poznať platné právo, lebo platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“. A to je kľúčový moment celého sporu pre diskusiu o spravodlivosti v práve.

Škoda, že je nereálne zistiť sumu, o ktorú prišli nájomcovia bytov počas súdnych sporov s novodobými vlastníkmi bytových domov, obcou, štátom, či iných sporov spojených s ich bývaním.  Aj jednoduché súdne spory, pri ktorých jednotliví nájomcovia vedeli, že svoje práva im vyplývali či už z Ústavy, občianskeho zákonníka, alebo iných predpisov neboli dotiahnuté do víťazného konca. Dôvod bol jednoduchý – nájomcovia sa nevedeli účinne a zákonom stanoveným spôsobom svojich práv domáhať  a preto sa ich práva stali nedosiahnuteľné. Právny nárok im síce zostal, ale právnu možnosť vymáhateľnosti stratili. Aj preto, že právom riešime až následky a  nie to, ako predísť tomu, aby sa niekomu vyplácalo nedodržovať zákony a inému sa dodržiavanie zákonov vypomstilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?